Inštitút pre slobodnú spoločnosť je potešený, že môže predstaviť svoju novú štúdiu o ekonomickej transformácii a o úlohe politických elít v nej z pera kolegu Pavla Hardoša s názvom Postkomunistické elity a politika ekonomickej transformácie v Československu, ktorú vydávame ako náš dvanásty Working Paper. Jej abstrakt je nasledovný:
Témou tejto práce sú postkomunistické politické elity ako kľúčoví aktéri pri politike ekonomickej transformácie z centrálne plánovanej na trhovú ekonomiku v Československu v rokoch 1989 – 1992. Zdôrazňuje úlohu, ktorú tu zohrala úzka skupina českých ekonomických reformátorov, ktorá bola schopná skoncipovať a politicky presadiť svoju víziu prechodu ku kapitalizmu. Úspešné presadenie politiky radikálnej liberalizácie a privatizácie ekonomiky im napokon umožnilo pozicionovať sa, čoby nové politické elity a spoluvytvárať tak konštituujúci sa demokratický režim. Pri tom však vošli viac ráz do sporu o povahe a rýchlosti týchto zmien. Najvážnejším sa ukázal byť konflikt s nastupujúcou postkomunistickou elitou na Slovensku, ktorá ho chápala ako súčasť širšieho zápasu o štátoprávne usporiadanie, ktorý napokon viedol až k rozpadu spoločného štátu.
Treba povedať, že na rozdiel od Slovenska sú v Českej republike stále aktuálne spory o podobu ekonomickej transformácie. Jej aktéri žijú a sú aktívni či už v politike alebo v akademickom živote a doposiaľ sa vedú živé diskusie o úlohe inštitúcií, kupónovej privatizácií či českom bankovom socializme.
Na Slovensku takáto debata chýba. Pravdepodobne je to aj preto, že Slováci dnes môžu spomínať na celkom iné veci z obdobia deväťdesiatych rokov, pri ktorých sa české spory o podobe ekonomickej transformácie môžu zdať malicherné. Iným dôvodom je aj to, že na Slovensku fakticky chýbala skupina súdnych ekonómov generácie Klausa a Ježka, ktorý by takúto debatu mohli viesť. Na rozdiel od Českej republiky, slovenskému ekonomickému mysleniu v postkomunistickom období istú dobu dominovali „osobnosti“ ako Augustín Marián Húska či Hvezdoň Kočtúch, čo sa konieckoncov podpísalo i na podobe slovenskej transformácie.
Napriek tomu je téma ekonomickej transformácie témou aktuálnou a dôležitou – keď už pre nič iné, tak aspoň pre to, že sa podpisuje na súčasnej ekonomickej situácii a aj na úrovni ekonomického myslenia. Preto je mimoriadne dôležité, aby sme správne pochopili historické súvislosti, ktoré existovali medzi prvotnými reformami Klausovho teamu, slovenským nacionalizmom, rozpadom Československa a následným slovenským „odbočením“. Kolega Hardoš svojou štúdiou odviedol výnimočnú prácu a tak dnes môžeme predstaviť bezpochyby najrozsiahlejšiu a najautoritatívnejšiu prácu o československej transformácii, aká doposiaľ vyšla v slovenskom jazyku.
K prednostiam práce patrí okrem výnimočnej erudície a analytických schopností autora aj značný nadhľad a to, že dnešnému publiku pripomína tézy obskurných slovenských teoretikov, ktorí ešte pred desiatimi rokmi patrili k dominantnému prúdu slovenského ekonomického myslenia a nad ktorými sa dnes môžeme azda len pousmiať. Za všetkých z nich už vyššie spomínaný A.M. Húska:
"(N)esmieme prepadnúť zotrvačnosti pseudoliberálov, ktorí omieľajú postuláty osemnásteho storočia o svete, oslobodenom spod etických i etnických obručí. Neobnovujeme nejaký neidentifikovaný výsek svetového trhu v nadetnickom svete záhrobia, ale obnovujeme živý geografický určitý trhový priestor etnicky sebavedomej slovenskej spoločnosti. (...) Nositelia nadnárodného a inonárodného centralizmu cez odvar svetoobčianstva a europeizmu ohlupuje národné etnikum (sic!), aby sa vzdalo svojej ekonomickej subjektivity, svojej suverenity, a aby prijalo čeľadnícku ideológiu poslušných nesvojprávnych objektov." (Húska, 1991: 258-259, citované v: Hardoš, 2006)
|
.png)