(SME, 8. 6. 2005)
Iniciatíva známych osobností Verejnosť za verejnoprávnosť otvorila zaujímavú a dôležitú otázku - aký význam má verejnoprávna televízia a rozhlas a ako by mali byť riadené. Treba však povedať, že závery členov iniciatívy rovnako ako duch, v akom sa debata o úlohe STV vedie, nie sú celkom správne.
Vývoj v STV i nedávna iniciatíva vzbudzujú otázky typu - aký význam má deklarovaná "verejnoprávnosť", či by sa STV neuživila i bez koncesionárskych poplatkov a čo ju vlastne odlišuje od televízií súkromných.
Najstručnejšou odpoveďou je, že "verejnoprávnosť" je celkom vyprázdnený pojem. Akokoľvek ho môžeme chápať, jeho nutnou charakteristikou je financovanie z verejných zdrojov. Dôsledkom toho bude vždy riadenie viac či menej nezávislé od diváckych preferencií a programu, ktorý bude možno z pohľadu napríklad Milana Markoviča vysoko hodnotný, ale pre diváka nepríťažlivý. A ako spoločenských vedcov nás nič neoprávňuje stavať preferencie napríklad Milana Markoviča, poslanca Jarjabka či riaditeľa Rybníčka nad preferencie ktoréhokoľvek iného diváka. "Verejnoprávne" riadená televízia bude televíziou pre diváka horšou než televízia súkromná, ktorej existencia závisí len od toho, ako uspokojuje divácke požiadavky.
Rozšírená je predstava, že "verejnoprávne" médium by divákovi nemalo nadbiehať, ale malo by ho vzdelávať, poučiť a pozdvihnúť jeho vkus. Mňa osobne uráža myšlienka, že môj vkus nie je dostatočne dobrý a mal by byť zlepšovaný za verejné peniaze a na základe umeleckého cítenia a kultúrnych postojov vedenia verejnej inštitúcie. Tí, ktorí volajú po STV ako strážcovi kultúrnej identity Slovákov, zjavne nechápu, že kultúra a duchovno sú vecou individuálneho rozhodovania sa každého, a nie možným predmetom verejnej politiky.
Z "verejnoprávneho" charakteru televízie či rozhlasu tiež obvykle vyplýva ich zlé finančné riadenie danej, plytvanie či dobývanie renty príslušnými zamestnancami. Politická ekonómia jednoznačne ukazuje, že členovia vedenia akejkoľvek "verejnoprávnej" inštitúcie sa správajú ako rozpočet maximalizujúci jedinci, čoho výsledkom je inštitúcia prezamestnaná a neefektívne veľká.
"Verejnoprávny" charakter je predstupňom k politickej manipulácii média, s ktorou máme skúsenosť z minulých rokov. Aj keď sa môže zdať, že v posledných rokoch sa STV správa civilizovanejšie než pred rokom 1998, neexistujú nijaké inštitucionálne zábrany, ktoré by politickej manipulácii v budúcnosti zabránili. Napriek existencii, alebo skôr práve kvôli existencii rady nie je prehnané tvrdiť, že kvalita spravodajstva a jeho nezávislosť sú potenciálnym nástrojom v rukách politikov. Príkladom môže byť i toľko vychvaľovaná BBC, ktorú tiež neminuli úvahy o politicky dosadenom vedení.
Existencia "verejnoprávnej" televízie či rozhlasu nie je o nič viac oprávnená než existencia "verejnoprávnych" novín a dnes je už len nákladným anachronizmom. Najlepším riešením zostáva úplná privatizácia tak prvého, ako i druhého programu.
|
.png)