| Demokracia na belgický spôsob |
| Pavol Hardoš • 11 Nov 2004 • Zahraničná politika • články |
Neexistuje nič šarmantnejšie a zábavnejšie než demokracia vystrašená sama sebou. Pravdu mal Mencken, keď napísal, že demokracia "je seba-požierajúcou. Človek ju nemôže sledovať objektívne bez toho, aby ho neudivila jej podivuhodná nedôvera v samú seba –– jej zjavná nevykoreniteľná tendencia opustiť celú svoju filozofiou pri prvom príznaku problémov..."
Ešte sme nemali možnosť sa poriadne vytešovať na úprimných útrapách všetkých správne demokraticky zmýšľajúcich Američanov a ostatných svetoobčanov žialiacich nad demokratickou voľbou v Spojených štátoch amerických, kde väčšina občanov nevolila "správne" a už prichádzajú pozoruhodné zvesti z Belgicka.
Belgický najvyšší súd rozhodol, že strana Vlaams Blok je, prepitujem, "rasistická". V tak civilizovanej a pokrokovej krajine ako Belgicko istotne nerozhadzujú takýmito prívlastkami len tak. Čím si teda toto označenie zaslúžili? Nuž, nielenže majú pochybnosti o imigrantoch, hlavne z moslimských krajín (ktorým odkazovali "asimilujte sa alebo choďte domov"), ale dokonca sú aj za odčlenenie Flámska od Belgicka. Podľa nich totiž nemajú Flámi kultúrne s valónskym socialistickým franko-muslimským zvyškom Belgicka nič spoločné.
Od počiatku vzniku flámsko-valónskeho súžitia vládol v Belgicku hlavne francúzsky establishment. Ten bol a aj je, samozrejme, zdesený nárastom popularity takýchto "extrémistických" názorov. Strane Vlaams Blok stabilne rástli preferencie už od jej vzniku a v posledných regionálnych voľbách ju dokonca volil 1 milión voličov – 24 percent hlasov (v krajine s 10 miliónmi obyvateľov), čím sa stala fakticky najväčšou strannou v Belgicku. Hlavne vďaka svojej pozícií v otázke imigrantov však bola svojimi politickými odporcami od počiatku označovaná za rasistickú, jej podporovatelia sa stali netolerantnými xenofóbmi. Ostatné politické strany sa napokon uzniesli na "cordon sanitaire" – formálnej dohode väčšiny belgických strán, že nebudú rokovať s týmito rasistami.
To však asi nestačilo a strana bola mnoho razy zažalovaná (Sloboda slova? Zabudnite!) podľa veľmi vágne formulovaných ustanovení anti-diskriminačného a anti-rasistického zákona. (K anti-diskriminačnej legislatíve viacej napr. tu, tu a tu.) Medzi dôkaznými materiálmi sa tak napríklad ocitli aj oficiálne štatistiky o miere kriminality a sociálnych výdavkoch, ktoré však v straníckych materiáloch boli citované so "zjavným záujmom prispievať ku kampani nenávisti". Skrátka a dobre, nič nám nevravte, my veľmi dobre vieme, čo ste tým mysleli.
Rozhodnutie belgického súdu znamená pre stranu stop štátnym financiám (čo by asi nebolo na škodu urobiť pri všetkých stranách; v belgických podmienkach to však znamená rozsudok smrti) ale aj zákaz prístupu do médií, ako aj vystavenie všetkých jej členov a sympatizantov (čiže aj všetkých voličov) hrozbe ďalšieho trestného stíhania. Aby sa tomuto vyhli, budú predstavitelia strany nútení Flámsky blok rozpustiť. Zároveň však aj sľubujú založenie strany novej, ktorá však s najväčšou pravdepodobnosťou bude zase zažalovaná. A tak ďalej, a tak dokola.
Hlavným tŕňom v očiach belgického establishmentu však nie je ani tak rasizmus, ale najskôr onen neskrývaný flámsky separatizmus spolu so silným dôrazom na prednosti trhové hospodárstva, konzervatívnych a rodinných hodnôt a podobných zastaralých myšlienok.
Poučenie do budúcna nielen pre našich demokratov: Neviete niekoho poraziť vo voľbách? Dajte ho na súd. Zákon sa už iste nájde. Hlas súdu, hlas Boží.
|
|
.png)