| Neštátne "verejné statky" |
| Pavol Hardoš • 7 Nov 2004 • Iné • blog |
Čože sa to traduje o "verejných statkoch"? Verejné statky – ako napr. cesty, majáky, veda, vzdelanie a výskum, obrana a bezpečnosť, životné prostredie a zdravotné a sociálne programy – sú charakterizované nevylučiteľnosťou (non-exludability) neplatiacich užívateľov daného statku z jeho spotreby (t.j. free-rider problém) a spoločnou (joint) nerivalitnou (nonrivalrous) spotrebou. Poskytovanie verejných statkov je tak prvoradou záležitosťou vlády, tak aspoň vraví legenda, trh by ich totižto nedokázal poskytnúť.
Adam Smith Institute Blog však nedávno upozornil, že ak by ste sa niekedy v budúcnosti mali topiť v mori, modlite sa, aby to bolo pri pobreží Anglicka. Vydáva snáď vláda Veľkej Británie horibilné sumy na poskytovanie pobrežných záchranných člnov? Naopak, The Royal National Lifeboat Institution, ktorý poskytuje svoje záchranné služby pozdĺž celého anglického pobrežia, tak činí bez jedinej libry od vlády. Nenechajte sa pomýliť názvom, tento inštitút funguje len vďaka súkromným príspevkom a práci dobrovoľníkov. A funguje tak dokonale už dlhšie ako storočie. Keď sa približne pred sto rokmi ocitli v zlej finančnej situácii, zvažovali prijať finančnú výpomoc od štátu, dokiaľ si neuvedomili, že s každou librou od vlády prídu o približne libru a desať šilingov od súkromných darcov.
Iným obľúbeným príkladom verejného statku sú napríklad majáky. Majáky predsa slúžia všetkým lodiam, nemožno vylúčiť tých, čo za ich služby neplatia. A keďže nikto nemusí platiť a teda ani platiť nebude, majáky nebude mať kto postaviť, pokiaľ sa toho neujme štát. Ako však ukázal Ronald Coase vo svojej klasickej štúdií "The Lighthouse in Economics", v 17. až 19. storočí boli majáky vo Veľkej Británií súkromne vlastnené a často veľmi úspešne bohatnúce podniky. Poplatky (dobrovoľné, za služby, samozrejme) sa vyberali od obchodníkov v blízkych prístavoch (Ronald Coase: "The Lighthouse in Economics," The Journal of Law and Economics 17, október 1974, str. 357-376).
Býva to teda zvyčajne trh, ktorý napokon nachádza riešenia pre problémy, ktoré, oficiálne, podľa poučiek v učebniciach, nemá šancu sám zvládnuť. Naopak štátne riešenia sa vždy spoliehajú na byrokraciu bez motivácie slúžiť spotrebiteľom a často vytvárajú vlastný "forced-rider" problém nútiac ľudí platiť za veci, ktoré sami nechcú.
|
|
.png)