| Nobelova cena za ekonómiu pre Kydlanda a Prescotta |
| Martin Thomay • 12 Oct 2004 • Ekonómia • články |
Ľudia sa od nepamäti ponosujú na činnosť vlád. V bežnej situácii, keď sú záujmy vlády v ostrom kontraste so záujmami občanov, je dôvod sťažností zrejmý. Dvaja ekonómovia, Finn E. Kydland a Edward C. Prescott, však v roku 1977 vo svojom dnes už slávnom článku "Rules Rather Than Discretion: The Inconsistency of Optimal Plans" uverejnenom v Journal of Political Economy (Vol. 85, str. 473-490; názov článku možno preložiť ako "Radšej pravidlá než voľné rozhodovanie: Nekonzistentnosť optimálnych plánov", teda nie tak ako sa to podarilo redaktorom v SME pri kompilácii článku z tlačových správ ČTK a Reuters) poukázali na niečo omnoho zaujímavejšie: dokonca aj v spoločnosti pozostávajúcej z rovnakých domácností (t.j. s rovnakými potrebami a preferenciami a rovnakými rozhodnutiami) a pri existencii absolútne benevolentnej vlády (teda takej, ktorej cieľom je maximalizácia blahobytu reprezentatívnej domácnosti) môže vládna politika zlyhávať a viesť - slovami Kydlanda a Prescotta - k "zlým" výsledkom, aj keď lepšie alternatívy sú takpovediac "po ruke".
Ako je to možné? Dôvod vzniku "zlých" výsledkov tkvie v tzv. časovej nekonzistentnosti konania vlády. Ilustrácia na jednoduchom modeli: Predpokladajme, že existuje určitá optimálna politika, ktorej realizáciou je benevolentná vláda schopná maximalizovať užitočnosť spotrebiteľov (ako som už uviedol, celá ekonomika je v Kydlandovom-Prescottovom pôvodnom modeli zložená z identických - reprezentatívnych - spotrebiteľov, možno ju teda vyjadriť jednou funkciou užitočnosti). Vláda sa však dnes (v čase t) nemôže zaviazať, že túto optimálnu politiku bude realizovať aj v budúcnosti (v čase t + 1). Pre občanov je teda racionálne očakávať, že vláda môže v budúcnosti svoju politiku zmeniť. Očakávania, ktoré si občania vytvárajú v čase t a na základe ktorých uskutočňujú svoje rozhodnutia, však ovplyvňujú správanie a ekonomické veličiny v čase t + 1. Čo teda nastane v čase t + 1? Vláda, čeliac novej ekonomickej realite ovplyvnenej očakávaniami občanov v čase t, sa jednoducho odkloní od pôvodnej optimálnej politiky a blahobyt občanov sa tým zníži. Z tohto dôvodu sa Kydland a Prescott vyslovujú za inštitucionálne zmeny vedúce k posilneniu úlohy pravidiel na úkor možnosti voľného rozhodovania ("discretion").
Aj za tento cenný príspevok k pochopeniu (ne)fungovania hospodárskych politík Švédska kráľovská akadémia vied včera udelila Kydlandovi a Prescottovi "Cenu Švédskej banky za ekonómiu na počesť Alfreda Nobela" za rok 2004. Druhým explicitne citovaným článkom je príspevok z roku 1982 s názvom "Time to Build and Aggregate Fluctuations" uverejnený v časopise Econometrica (Vol. 50, str. 1345-1371; po slovensky "Čas potrebný na vytvorenie a agregáciu fluktuácií"). Podobne ako článok o časovej nekonzistentnosti, aj tento príspevok používa mimoriadne zložitý matematický aparát a aj pre bežného ekonóma je takmer nečitateľný. Autori sa v ňom s využitím tzv. "kalibrácie" a numerických metód (riešenie modelu sa v tomto prípade nezískava analyticky, t.j. úpravou rovníc, ale "skusmo" (iteráciou) - pomocou počítača sa vyskúša obrovské množstvo hodnôt, až kým nejaká "nepasuje" ako riešenie) snažili vysvetliť výskyt hospodárskych cyklov ako dôsledku existencie technologických šokov. Teória reálnych hospodárskych cyklov (označovaná aj ako "Nová klasická ekonómia"), ktorej vznik možno vymedziť práve publikovaním tohto Kydlandovho a Prescottovho článku, sa popri svojom rýchlom rozvoji síce stala predmetom mnohých kritík (najmä z metodologického hľadiska a z dôvodu jej prílišnej matematizácie a formalizmu), odklon od vtedy ešte stále prežívajúcej keynesovskej viery v možnosti hospodárskej politiky, ktorý spoluzapríčinila, bol však viac ako potrebný.
* * *
Edward C. Prescott, Ph.D. sa narodil v roku 1940 v Glenn Falls v štáte New York v USA. V roku 1967 obhálil doktorát z ekonómie na pittsburghskej Carnegie Mellon University. V súčasnosti pôsobí na Arizona State University a je senior poradcom Federal Reserve Bank of Minneapolis v Minnesote. Môžme teda skonštatovať, že v každom z posledných piatich rokov bola cena udelená aspoň jednému Američanovi (spolu to za toto obdobie bolo až deväť ekonómov pôvodom z USA: Heckman, McFadden, Akerlof, Spence, Stiglitz, Kahneman, Smith, Engle a Prescott).
* * *
Finn E. Kydland, Ph.D. sa narodil v roku 1943 v Nórsku, v roku 1973 získal doktorát na Carnegie Mellon University (jeho školiteľom bol pritom samotný Prescott), kde až do tohto roku pôsobí ako profesor ekonómie na tamojšej Tepper School of Business (momentálne je na odchode na University of California, Santa Barbara). Je už tretím Nórom, ktorý získal Nobelovu cenu za ekonómiu (v roku 1969 bol popri Janovi Tinbergenovi prvým nositeľom ceny ekonometer Ragnar Frisch a v roku 1989 cenu získal Trygve Haavelmo).
* * *
Súvisiace linky:
|
|
.png)