| Obhajoba slobody slova |
| Pavol Hardoš • 31 Aug 2004 • Liberalizmus • články |
Na obhajobe slobôd býva často nepríjemné, že väčšinu času človek strávi obranou darebákov, keďže na darebákov sa zákony útlaku zamerajú najprv. Ak však má byť útlaku zabránené, musí sa tak stať práve v jeho počiatku. Je tak istotne príznakom intelektuálnej zbabelosti, že nedávne perzekúcie ľudí (napr. Ake Green, Brigitte Bardotová) za ich názory sa nestretli s oveľa silnejšou a odmietavou reakciou. Kam sa podelo ono liberálne a Voltairovi pripisované: "Nesúhlasím s tým, čo vravíte, ale do smrti sa budem biť za vaše právo to hovoriť"?
Sloboda slova je najcennejšia práve vtedy, keď niekoho uráža. Veď načo by bola taká tolerancia, keby sa všetci rozprávali len o počasí. Sú to presne takéto prípady, na ktorých sa skúša odhodlanie spoločnosti pridŕžať sa civilizovaných princípov. Pretože otázka nestojí, či súhlasíme s niektorými vyjadreniami, ale či súhlasíme s potláčaním názorov, ktoré sú nám nemilé. Treba mať totiž vždy na pamäti, že aj názory nám drahé sa môžu v budúcnosti stať nevhodnými alebo nepopulárnymi. Ak dnes nebude možné kritizovať alebo urážať napr. menšiny, možno zajtra nebude možné kritizovať a urážať politikov a pozajtra sa už možno nebude smieť tvrdiť, že 2+2=4.
Keď teda chce niekto tvrdiť, že homosexuáli sú plemeno Satanovo, že Mohamedáni sú diablom posadnutí epileptickí pedofili, že Holokaust sa neudial, ale by sa udiať mal, že Rómovia sú geneticky a morálne menejcenní, že feministky sú šialené fúrie, že Dzurinda je cigán, že KDH je spolok nekrofilných klerofašistov, alebo že novinári sú prašiví luhári, má na to plné právo. V slobodnej spoločnosti totiž nemá čo robiť právo nebyť urážaný.
Andrej Školkay ("Uvažovanie nad hodnotami slobody prejavu", SME 30.8.2004) sa pokúsil o kvadratúru kruhu, keď vo svojom príspevku do diskusie o slobode slova chcel oddeliť slová od slov a po vzore Európskeho súdu pre ľudské práva rozlišuje hodnotiace úsudky od tvrdení. Ale slová sú slová sú slová. A sloboda slova, je presne to, čo označuje a nič iné. Neexistujú práva menšín, sú len práva človeka. Ak v mene ochrany akejsi ľudskej dôstojnosti odoberiete človeku právo slobodne sa vyjadriť, odoberiete mu aj jeho ľudskú dôstojnosť.
Ak to niekoho uráža, má smolu, taký je život, slová niekedy bolia. Alebo si obrníme svoju útlocitnosť, alebo si priznajme, že nechceme žiť v slobodnej spoločnosti. Možno som aj ja vinný z dogmatickej principiálnosti, ktorú spomínal pán Školkay, ale aspoň viem, že som v dobrej spoločnosti s takými šialencami akými boli aj John Milton, John Locke, Francois Marie Arouet – Voltaire, John Stuart Mill, Herbert Spencer, George Orwell, George Bernard Shaw alebo Ludwig von Mises. Nechcem sa totiž dožiť čias keď dôjde na Leninove slová, že sloboda slova je "buržoázny prežitok".
(Písané pre SME, nepublikované.)
|
|
.png)